Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
zerkleinere
du
zerkleinerst
er/sie/es
zerkleinere
wir
zerkleineren
ihr
zerkleineret
sie/Sie
zerkleineren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe zerkleinert
du
habest zerkleinert
er/sie/es
habe zerkleinert
wir
haben zerkleinert
ihr
habet zerkleinert
sie/Sie
haben zerkleinert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde zerkleinern
du
werdest zerkleinern
er/sie/es
werde zerkleinern
wir
werden zerkleinern
ihr
werdet zerkleinern
sie/Sie
werden zerkleinern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde zerkleinert haben
du
werdest zerkleinert haben
er/sie/es
werde zerkleinert haben
wir
werden zerkleinert haben
ihr
werdet zerkleinert haben
sie/Sie
werden zerkleinert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
zerkleinerte
du
zerkleinertest
er/sie/es
zerkleinerte
wir
zerkleinerten
ihr
zerkleinertet
sie/Sie
zerkleinerten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte zerkleinert
du
hättest zerkleinert
er/sie/es
hätte zerkleinert
wir
hätten zerkleinert
ihr
hättet zerkleinert
sie/Sie
hätten zerkleinert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde zerkleinern
du
würdest zerkleinern
er/sie/es
würde zerkleinern
wir
würden zerkleinern
ihr
würdet zerkleinern
sie/Sie
würden zerkleinern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde zerkleinert haben
du
würdest zerkleinert haben
er/sie/es
würde zerkleinert haben
wir
würden zerkleinert haben
ihr
würdet zerkleinert haben
sie/Sie
würden zerkleinert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [zerkleinern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
