Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
stelle zusammen
du
stellest zusammen
er/sie/es
stelle zusammen
wir
stellen zusammen
ihr
stellet zusammen
sie/Sie
stellen zusammen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe zusammengestellt
du
habest zusammengestellt
er/sie/es
habe zusammengestellt
wir
haben zusammengestellt
ihr
habet zusammengestellt
sie/Sie
haben zusammengestellt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde zusammenstellen
du
werdest zusammenstellen
er/sie/es
werde zusammenstellen
wir
werden zusammenstellen
ihr
werdet zusammenstellen
sie/Sie
werden zusammenstellen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde zusammengestellt haben
du
werdest zusammengestellt haben
er/sie/es
werde zusammengestellt haben
wir
werden zusammengestellt haben
ihr
werdet zusammengestellt haben
sie/Sie
werden zusammengestellt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
stellte zusammen
du
stelltest zusammen
er/sie/es
stellte zusammen
wir
stelltest zusammen
ihr
stelltet zusammen
sie/Sie
stelltest zusammen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte zusammengestellt
du
hättest zusammengestellt
er/sie/es
hätte zusammengestellt
wir
hätten zusammengestellt
ihr
hättet zusammengestellt
sie/Sie
hätten zusammengestellt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde zusammenstellen
du
würdest zusammenstellen
er/sie/es
würde zusammenstellen
wir
würden zusammenstellen
ihr
würdet zusammenstellen
sie/Sie
würden zusammenstellen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde zusammengestellt haben
du
würdest zusammengestellt haben
er/sie/es
würde zusammengestellt haben
wir
würden zusammengestellt haben
ihr
würdet zusammengestellt haben
sie/Sie
würden zusammengestellt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [zusammenstellen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
