Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
hebe ab
du
hebest ab
er/sie/es
hebe ab
wir
heben ab
ihr
hebet ab
sie/Sie
heben ab
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe abgehoben
du
habest abgehoben
er/sie/es
habe abgehoben
wir
haben abgehoben
ihr
habet abgehoben
sie/Sie
haben abgehoben
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde abheben
du
werdest abheben
er/sie/es
werde abheben
wir
werden abheben
ihr
werdet abheben
sie/Sie
werden abheben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde abgehoben haben
du
werdest abgehoben haben
er/sie/es
werde abgehoben haben
wir
werden abgehoben haben
ihr
werdet abgehoben haben
sie/Sie
werden abgehoben haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
höbe ab
du
höbest ab
er/sie/es
höbe ab
wir
höben ab
ihr
höbet ab
sie/Sie
höben ab
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte abgehoben
du
hättest abgehoben
er/sie/es
hätte abgehoben
wir
hätten abgehoben
ihr
hättet abgehoben
sie/Sie
hätten abgehoben
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde abheben
du
würdest abheben
er/sie/es
würde abheben
wir
würden abheben
ihr
würdet abheben
sie/Sie
würden abheben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde abgehoben haben
du
würdest abgehoben haben
er/sie/es
würde abgehoben haben
wir
würden abgehoben haben
ihr
würdet abgehoben haben
sie/Sie
würden abgehoben haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [abheben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
