Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
werde
du
werdest
er/sie/es
werde
wir
werden
ihr
werdet
sie/Sie
werden
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei geworden
du
seiest geworden; seist geworden
er/sie/es
sei geworden
wir
seien geworden
ihr
seiet geworden
sie/Sie
seien geworden
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde werden
du
werdest werden
er/sie/es
werde werden
wir
werden werden
ihr
werdet werden
sie/Sie
werden werden
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geworden sein
du
werdest geworden sein
er/sie/es
werde geworden sein
wir
werden geworden sein
ihr
werdet geworden sein
sie/Sie
werden geworden sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
würde
du
würdest
er/sie/es
würde
wir
würden
ihr
würdet
sie/Sie
würden
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre geworden
du
wärest geworden
er/sie/es
wäre geworden
wir
wären geworden
ihr
wäret geworden
sie/Sie
wären geworden
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde werden
du
würdest werden
er/sie/es
würde werden
wir
würden werden
ihr
würdet werden
sie/Sie
würden werden
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geworden sein
du
würdest geworden sein
er/sie/es
würde geworden sein
wir
würden geworden sein
ihr
würdet geworden sein
sie/Sie
würden geworden sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [werden]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
