Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
müsse
du
müssest
er/sie/es
müsse
wir
müssen
ihr
müsset
sie/Sie
müssen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gemusst
du
habest gemusst
er/sie/es
habe gemusst
wir
haben gemusst
ihr
habet gemusst
sie/Sie
haben gemusst
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde müssen
du
werdest müssen
er/sie/es
werde müssen
wir
werden müssen
ihr
werdet müssen
sie/Sie
werden müssen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gemusst haben
du
werdest gemusst haben
er/sie/es
werde gemusst haben
wir
werden gemusst haben
ihr
werdet gemusst haben
sie/Sie
werden gemusst haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
müsste
du
müsstest
er/sie/es
müsste
wir
müssten
ihr
müsstet
sie/Sie
müssten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gemusst
du
hättest gemusst
er/sie/es
hätte gemusst
wir
hätten gemusst
ihr
hättet gemusst
sie/Sie
hätten gemusst
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde müssen
du
würdest müssen
er/sie/es
würde müssen
wir
würden müssen
ihr
würdet müssen
sie/Sie
würden müssen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gemusst haben
du
würdest gemusst haben
er/sie/es
würde gemusst haben
wir
würden gemusst haben
ihr
würdet gemusst haben
sie/Sie
würden gemusst haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [müssen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
