Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
rufe ab
du
rufest ab
er/sie/es
rufe ab
wir
rufen ab
ihr
rufet ab
sie/Sie
rufen ab
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe abgerufen
du
habest abgerufen
er/sie/es
habe abgerufen
wir
haben abgerufen
ihr
habet abgerufen
sie/Sie
haben abgerufen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde abrufen
du
werdest abrufen
er/sie/es
werde abrufen
wir
werden abrufen
ihr
werdet abrufen
sie/Sie
werden abrufen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde abgerufen haben
du
werdest abgerufen haben
er/sie/es
werde abgerufen haben
wir
werden abgerufen haben
ihr
werdet abgerufen haben
sie/Sie
werden abgerufen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
riefe ab
du
riefest ab
er/sie/es
riefe ab
wir
riefen ab
ihr
riefet ab
sie/Sie
riefen ab
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte abgerufen
du
hättest abgerufen
er/sie/es
hätte abgerufen
wir
hätten abgerufen
ihr
hättet abgerufen
sie/Sie
hätten abgerufen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde abrufen
du
würdest abrufen
er/sie/es
würde abrufen
wir
würden abrufen
ihr
würdet abrufen
sie/Sie
würden abrufen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde abgerufen haben
du
würdest abgerufen haben
er/sie/es
würde abgerufen haben
wir
würden abgerufen haben
ihr
würdet abgerufen haben
sie/Sie
würden abgerufen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [abrufen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
