Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
spiele ab
du
spielest ab
er/sie/es
spiele ab
wir
spielen ab
ihr
spielet ab
sie/Sie
spielen ab
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe abgespielt
du
habest abgespielt
er/sie/es
habe abgespielt
wir
haben abgespielt
ihr
habet abgespielt
sie/Sie
haben abgespielt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde abspielen
du
werdest abspielen
er/sie/es
werde abspielen
wir
werden abspielen
ihr
werdet abspielen
sie/Sie
werden abspielen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde abgespielt haben
du
werdest abgespielt haben
er/sie/es
werde abgespielt haben
wir
werden abgespielt haben
ihr
werdet abgespielt haben
sie/Sie
werden abgespielt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
spielte ab
du
spieltest ab
er/sie/es
spielte ab
wir
spielten ab
ihr
spieltet ab
sie/Sie
spielten ab
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte abgespielt
du
hättest abgespielt
er/sie/es
hätte abgespielt
wir
hätten abgespielt
ihr
hättet abgespielt
sie/Sie
hätten abgespielt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde abspielen
du
würdest abspielen
er/sie/es
würde abspielen
wir
würden abspielen
ihr
würdet abspielen
sie/Sie
würden abspielen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde abgespielt haben
du
würdest abgespielt haben
er/sie/es
würde abgespielt haben
wir
würden abgespielt haben
ihr
würdet abgespielt haben
sie/Sie
würden abgespielt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [abspielen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.