Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
passe an
du
passest an
er/sie/es
passe an
wir
passen an
ihr
passet an
sie/Sie
passen an
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe angepasst
du
habest angepasst
er/sie/es
habe angepasst
wir
haben angepasst
ihr
habet angepasst
sie/Sie
haben angepasst
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde anpassen
du
werdest anpassen
er/sie/es
werde anpassen
wir
werden anpassen
ihr
werdet anpassen
sie/Sie
werden anpassen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde angepasst haben
du
werdest angepasst haben
er/sie/es
werde angepasst haben
wir
werden angepasst haben
ihr
werdet angepasst haben
sie/Sie
werden angepasst haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
passte an
du
passtest an
er/sie/es
passte an
wir
passten an
ihr
passtet an
sie/Sie
passten an
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte angepasst
du
hättest angepasst
er/sie/es
hätte angepasst
wir
hätten angepasst
ihr
hättet angepasst
sie/Sie
hätten angepasst
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde anpassen
du
würdest anpassen
er/sie/es
würde anpassen
wir
würden anpassen
ihr
würdet anpassen
sie/Sie
würden anpassen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde angepassthaben
du
würdest angepassthaben
er/sie/es
würde angepassthaben
wir
würden angepassthaben
ihr
würdet angepassthaben
sie/Sie
würden angepassthaben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [anpassen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
