Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
fange auf
du
fangest auf
er/sie/es
fange auf
wir
fangen auf
ihr
fanget auf
sie/Sie
fangen auf
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe aufgefangen
du
habest aufgefangen
er/sie/es
habe aufgefangen
wir
haben aufgefangen
ihr
habet aufgefangen
sie/Sie
haben aufgefangen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde auffangen
du
werdest auffangen
er/sie/es
werde auffangen
wir
werden auffangen
ihr
werdet auffangen
sie/Sie
werden auffangen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde aufgefangen haben
du
werdest aufgefangen haben
er/sie/es
werde aufgefangen haben
wir
werden aufgefangen haben
ihr
werdet aufgefangen haben
sie/Sie
werden aufgefangen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
finge auf
du
fingest auf
er/sie/es
finge auf
wir
fingen auf
ihr
finget auf
sie/Sie
fingen auf
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte aufgefangen
du
hättest aufgefangen
er/sie/es
hätte aufgefangen
wir
hätten aufgefangen
ihr
hättet aufgefangen
sie/Sie
hätten aufgefangen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde auffangen
du
würdest auffangen
er/sie/es
würde auffangen
wir
würden auffangen
ihr
würdet auffangen
sie/Sie
würden auffangen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde aufgefangen haben
du
würdest aufgefangen haben
er/sie/es
würde aufgefangen haben
wir
würden aufgefangen haben
ihr
würdet aufgefangen haben
sie/Sie
würden aufgefangen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [auffangen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
