Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
baue aus
du
bauest aus
er/sie/es
baue aus
wir
bauen aus
ihr
bauet aus
sie/Sie
bauen aus
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe ausgebaut
du
habest ausgebaut
er/sie/es
habe ausgebaut
wir
haben ausgebaut
ihr
habet ausgebaut
sie/Sie
haben ausgebaut
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde ausbauen
du
werdest ausbauen
er/sie/es
werde ausbauen
wir
werden ausbauen
ihr
werdet ausbauen
sie/Sie
werden ausbauen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde ausgebaut haben
du
werdest ausgebaut haben
er/sie/es
werde ausgebaut haben
wir
werden ausgebaut haben
ihr
werdet ausgebaut haben
sie/Sie
werden ausgebaut haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
baute aus
du
bautest aus
er/sie/es
baute aus
wir
bauten aus
ihr
bautet aus
sie/Sie
bauten aus
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte ausgebaut
du
hättest ausgebaut
er/sie/es
hätte ausgebaut
wir
hätten ausgebaut
ihr
hättet ausgebaut
sie/Sie
hätten ausgebaut
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde ausbauen
du
würdest ausbauen
er/sie/es
würde ausbauen
wir
würden ausbauen
ihr
würdet ausbauen
sie/Sie
würden ausbauen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde ausgebaut haben
du
würdest ausgebaut haben
er/sie/es
würde ausgebaut haben
wir
würden ausgebaut haben
ihr
würdet ausgebaut haben
sie/Sie
würden ausgebaut haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [ausbauen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
