Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
ruhe aus
du
ruhest aus
er/sie/es
ruhe aus
wir
ruhen aus
ihr
ruhet aus
sie/Sie
ruhen aus
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe ausgeruht
du
habest ausgeruht
er/sie/es
habe ausgeruht
wir
haben ausgeruht
ihr
habet ausgeruht
sie/Sie
haben ausgeruht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde ausruhen
du
werdest ausruhen
er/sie/es
werde ausruhen
wir
werden ausruhen
ihr
werdet ausruhen
sie/Sie
werden ausruhen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde ausgeruht haben
du
werdest ausgeruht haben
er/sie/es
werde ausgeruht haben
wir
werden ausgeruht haben
ihr
werdet ausgeruht haben
sie/Sie
werden ausgeruht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
ruhte aus
du
ruhtest aus
er/sie/es
ruhte aus
wir
ruhten aus
ihr
ruhtet aus
sie/Sie
ruhten aus
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte ausgeruht
du
hättest ausgeruht
er/sie/es
hätte ausgeruht
wir
hätten ausgeruht
ihr
hättet ausgeruht
sie/Sie
hätten ausgeruht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde ausruhen
du
würdest ausruhen
er/sie/es
würde ausruhen
wir
würden ausruhen
ihr
würdet ausruhen
sie/Sie
würden ausruhen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde ausgeruht haben
du
würdest ausgeruht haben
er/sie/es
würde ausgeruht haben
wir
würden ausgeruht haben
ihr
würdet ausgeruht haben
sie/Sie
würden ausgeruht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [ausruhen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
