Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
verkaufe aus
du
verkaufest aus
er/sie/es
verkaufe aus
wir
verkaufen aus
ihr
verkaufet aus
sie/Sie
verkaufen aus
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe ausverkauft
du
habest ausverkauft
er/sie/es
habe ausverkauft
wir
haben ausverkauft
ihr
habet ausverkauft
sie/Sie
haben ausverkauft
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde ausverkaufen
du
werdest ausverkaufen
er/sie/es
werde ausverkaufen
wir
werden ausverkaufen
ihr
werdet ausverkaufen
sie/Sie
werden ausverkaufen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde ausverkauft haben
du
werdest ausverkauft haben
er/sie/es
werde ausverkauft haben
wir
werden ausverkauft haben
ihr
werdet ausverkauft haben
sie/Sie
werden ausverkauft haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
verkaufte aus
du
verkauftest aus
er/sie/es
verkaufte aus
wir
verkauften aus
ihr
verkauftet aus
sie/Sie
verkauften aus
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte ausverkauft
du
hättest ausverkauft
er/sie/es
hätte ausverkauft
wir
hätten ausverkauft
ihr
hättet ausverkauft
sie/Sie
hätten ausverkauft
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde ausverkaufen
du
würdest ausverkaufen
er/sie/es
würde ausverkaufen
wir
würden ausverkaufen
ihr
würdet ausverkaufen
sie/Sie
würden ausverkaufen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde ausverkauft haben
du
würdest ausverkauft haben
er/sie/es
würde ausverkauft haben
wir
würden ausverkauft haben
ihr
würdet ausverkauft haben
sie/Sie
würden ausverkauft haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [ausverkaufen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
