Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
basiere
du
basierest
er/sie/es
basiere
wir
basieren
ihr
basieret
sie/Sie
basieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe basiert
du
habest basiert
er/sie/es
habe basiert
wir
haben basiert
ihr
habet basiert
sie/Sie
haben basiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde basieren
du
werdest basieren
er/sie/es
werde basieren
wir
werden basieren
ihr
werdet basieren
sie/Sie
werden basieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde basiert haben
du
werdest basiert haben
er/sie/es
werde basiert haben
wir
werden basiert haben
ihr
werdet basiert haben
sie/Sie
werden basiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
basierte
du
basiertest
er/sie/es
basierte
wir
basierten
ihr
basiertet
sie/Sie
basierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte basiert
du
hättest basiert
er/sie/es
hätte basiert
wir
hätten basiert
ihr
hättet basiert
sie/Sie
hätten basiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde basieren
du
würdest basieren
er/sie/es
würde basieren
wir
würden basieren
ihr
würdet basieren
sie/Sie
würden basieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde basiert haben
du
würdest basiert haben
er/sie/es
würde basiert haben
wir
würden basiert haben
ihr
würdet basiert haben
sie/Sie
würden basiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [basieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
