Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
befalle
du
befallest
er/sie/es
befalle
wir
befallen
ihr
befallet
sie/Sie
befallen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe befallen
du
habest befallen
er/sie/es
habe befallen
wir
haben befallen
ihr
habet befallen
sie/Sie
haben befallen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde befallen
du
werdest befallen
er/sie/es
werde befallen
wir
werden befallen
ihr
werdet befallen
sie/Sie
werden befallen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde befallen haben
du
werdest befallen haben
er/sie/es
werde befallen haben
wir
werden befallen haben
ihr
werdet befallen haben
sie/Sie
werden befallen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
befiele
du
befielest
er/sie/es
befiele
wir
befielen
ihr
befielet
sie/Sie
befielen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte befallen
du
hättest befallen
er/sie/es
hätte befallen
wir
hätten befallen
ihr
hättet befallen
sie/Sie
hätten befallen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde befallen
du
würdest befallen
er/sie/es
würde befallen
wir
würden befallen
ihr
würdet befallen
sie/Sie
würden befallen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde befallen haben
du
würdest befallen haben
er/sie/es
würde befallen haben
wir
würden befallen haben
ihr
würdet befallen haben
sie/Sie
würden befallen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [befallen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
