Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
begleite
du
begleitest
er/sie/es
begleite
wir
begleiten
ihr
begleitet
sie/Sie
begleiten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe begleitet
du
habest begleitet
er/sie/es
habe begleitet
wir
haben begleitet
ihr
habet begleitet
sie/Sie
haben begleitet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde begleiten
du
werdest begleiten
er/sie/es
werde begleiten
wir
werden begleiten
ihr
werdet begleiten
sie/Sie
werden begleiten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde begleitet haben
du
werdest begleitet haben
er/sie/es
werde begleitet haben
wir
werden begleitet haben
ihr
werdet begleitet haben
sie/Sie
werden begleitet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
begleitete
du
begleitetest
er/sie/es
begleitete
wir
begleiteten
ihr
begleitetet
sie/Sie
begleiteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte begleitet
du
hättest begleitet
er/sie/es
hätte begleitet
wir
hätten begleitet
ihr
hättet begleitet
sie/Sie
hätten begleitet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde begleiten
du
würdest begleiten
er/sie/es
würde begleiten
wir
würden begleiten
ihr
würdet begleiten
sie/Sie
würden begleiten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde begleitet haben
du
würdest begleitet haben
er/sie/es
würde begleitet haben
wir
würden begleitet haben
ihr
würdet begleitet haben
sie/Sie
würden begleitet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [begleiten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
