Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
beinhalte
du
beinhaltest
er/sie/es
beinhalte
wir
beinhalten
ihr
beinhaltet
sie/Sie
beinhalten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe beinhaltet
du
habest beinhaltet
er/sie/es
habe beinhaltet
wir
haben beinhaltet
ihr
habet beinhaltet
sie/Sie
haben beinhaltet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde beinhalten
du
werdest beinhalten
er/sie/es
werde beinhalten
wir
werden beinhalten
ihr
werdet beinhalten
sie/Sie
werden beinhalten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde beinhaltet haben
du
werdest beinhaltet haben
er/sie/es
werde beinhaltet haben
wir
werden beinhaltet haben
ihr
werdet beinhaltet haben
sie/Sie
werden beinhaltet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beinhaltete
du
beinhaltetest
er/sie/es
beinhaltete
wir
beinhalteten
ihr
beinhaltetet
sie/Sie
beinhalteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte beinhaltet
du
hättest beinhaltet
er/sie/es
hätte beinhaltet
wir
hätten beinhaltet
ihr
hättet beinhaltet
sie/Sie
hätten beinhaltet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde beinhalten
du
würdest beinhalten
er/sie/es
würde beinhalten
wir
würden beinhalten
ihr
würdet beinhalten
sie/Sie
würden beinhalten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde beinhaltet haben
du
würdest beinhaltet haben
er/sie/es
würde beinhaltet haben
wir
würden beinhaltet haben
ihr
würdet beinhaltet haben
sie/Sie
würden beinhaltet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [beinhalten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.