Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
berate
du
beratest
er/sie/es
berate
wir
beraten
ihr
beratet
sie/Sie
beraten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe beraten
du
habest beraten
er/sie/es
habe beraten
wir
haben beraten
ihr
habet beraten
sie/Sie
haben beraten
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde beraten
du
werdest beraten
er/sie/es
werde beraten
wir
werden beraten
ihr
werdet beraten
sie/Sie
werden beraten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde beraten haben
du
werdest beraten haben
er/sie/es
werde beraten haben
wir
werden beraten haben
ihr
werdet beraten haben
sie/Sie
werden beraten haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beriete
du
berietest
er/sie/es
beriete
wir
berieten
ihr
berietet
sie/Sie
berieten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte beraten
du
hättest beraten
er/sie/es
hätte beraten
wir
hätten beraten
ihr
hättet beraten
sie/Sie
hätten beraten
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde beraten
du
würdest beraten
er/sie/es
würde beraten
wir
würden beraten
ihr
würdet beraten
sie/Sie
würden beraten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde beraten haben
du
würdest beraten haben
er/sie/es
würde beraten haben
wir
würden beraten haben
ihr
würdet beraten haben
sie/Sie
würden beraten haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [beraten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
