Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
besichtige
du
besichtigest
er/sie/es
besichtige
wir
besichtigen
ihr
besichtiget
sie/Sie
besichtigen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe besichtigt
du
habest besichtigt
er/sie/es
habe besichtigt
wir
haben besichtigt
ihr
habet besichtigt
sie/Sie
haben besichtigt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde besichtigen
du
werdest besichtigen
er/sie/es
werde besichtigen
wir
werden besichtigen
ihr
werdet besichtigen
sie/Sie
werden besichtigen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde besichtigt haben
du
werdest besichtigt haben
er/sie/es
werde besichtigt haben
wir
werden besichtigt haben
ihr
werdet besichtigt haben
sie/Sie
werden besichtigt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
besichtigte
du
besichtigtest
er/sie/es
besichtigte
wir
besichtigten
ihr
besichtigtet
sie/Sie
besichtigten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte besichtigt
du
hättest besichtigt
er/sie/es
hätte besichtigt
wir
hätten besichtigt
ihr
hättet besichtigt
sie/Sie
hätten besichtigt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde besichtigen
du
würdest besichtigen
er/sie/es
würde besichtigen
wir
würden besichtigen
ihr
würdet besichtigen
sie/Sie
würden besichtigen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde besichtigt haben
du
würdest besichtigt haben
er/sie/es
würde besichtigt haben
wir
würden besichtigt haben
ihr
würdet besichtigt haben
sie/Sie
würden besichtigt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [besichtigen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
