Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
besteche
du
bestechest
er/sie/es
besteche
wir
bestechen
ihr
bestechet
sie/Sie
bestechen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bestochen
du
habest bestochen
er/sie/es
habe bestochen
wir
haben bestochen
ihr
habet bestochen
sie/Sie
haben bestochen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bestechen
du
werdest bestechen
er/sie/es
werde bestechen
wir
werden bestechen
ihr
werdet bestechen
sie/Sie
werden bestechen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bestochen haben
du
werdest bestochen haben
er/sie/es
werde bestochen haben
wir
werden bestochen haben
ihr
werdet bestochen haben
sie/Sie
werden bestochen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bestäche
du
bestächest; bestächst
er/sie/es
bestäche
wir
bestächen
ihr
bestächet; bestächt
sie/Sie
bestächen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bestochen
du
hättest bestochen
er/sie/es
hätte bestochen
wir
hätten bestochen
ihr
hättet bestochen
sie/Sie
hätten bestochen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bestechen
du
würdest bestechen
er/sie/es
würde bestechen
wir
würden bestechen
ihr
würdet bestechen
sie/Sie
würden bestechen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bestochen haben
du
würdest bestochen haben
er/sie/es
würde bestochen haben
wir
würden bestochen haben
ihr
würdet bestochen haben
sie/Sie
würden bestochen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bestechen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
