Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
betätige
du
betätigest
er/sie/es
betätige
wir
betätigen
ihr
betätiget
sie/Sie
betätigen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe betätigt
du
habest betätigt
er/sie/es
habe betätigt
wir
haben betätigt
ihr
habet betätigt
sie/Sie
haben betätigt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde betätigen
du
werdest betätigen
er/sie/es
werde betätigen
wir
werden betätigen
ihr
werdet betätigen
sie/Sie
werden betätigen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde betätigt haben
du
werdest betätigt haben
er/sie/es
werde betätigt haben
wir
werden betätigt haben
ihr
werdet betätigt haben
sie/Sie
werden betätigt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
betätigte
du
betätigtest
er/sie/es
betätigte
wir
betätigten
ihr
betätigtet
sie/Sie
betätigten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte betätigt
du
hättest betätigt
er/sie/es
hätte betätigt
wir
hätten betätigt
ihr
hättet betätigt
sie/Sie
hätten betätigt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde betätigen
du
würdest betätigen
er/sie/es
würde betätigen
wir
würden betätigen
ihr
würdet betätigen
sie/Sie
würden betätigen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde betätigt haben
du
würdest betätigt haben
er/sie/es
würde betätigt haben
wir
würden betätigt haben
ihr
würdet betätigt haben
sie/Sie
würden betätigt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [betätigen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
