Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
betreffe
du
betreffest
er/sie/es
betreffe
wir
betreffen
ihr
betreffet
sie/Sie
betreffen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe betroffen
du
habest betroffen
er/sie/es
habe betroffen
wir
haben betroffen
ihr
habet betroffen
sie/Sie
haben betroffen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde betreffen
du
werdest betreffen
er/sie/es
werde betreffen
wir
werden betreffen
ihr
werdet betreffen
sie/Sie
werden betreffen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde betroffen haben
du
werdest betroffen haben
er/sie/es
werde betroffen haben
wir
werden betroffen haben
ihr
werdet betroffen haben
sie/Sie
werden betroffen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beträfe
du
beträfest
er/sie/es
beträfe
wir
beträfen
ihr
beträfet
sie/Sie
beträfen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte betroffen
du
hättest betroffen
er/sie/es
hätte betroffen
wir
hätten betroffen
ihr
hättet betroffen
sie/Sie
hätten betroffen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde betreffen
du
würdest betreffen
er/sie/es
würde betreffen
wir
würden betreffen
ihr
würdet betreffen
sie/Sie
würden betreffen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde betroffen haben
du
würdest betroffen haben
er/sie/es
würde betroffen haben
wir
würden betroffen haben
ihr
würdet betroffen haben
sie/Sie
würden betroffen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [betreffen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
