Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
betreibe
du
betreibest
er/sie/es
betreibe
wir
betreiben
ihr
betreibet
sie/Sie
betreiben
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe betrieben
du
habest betrieben
er/sie/es
habe betrieben
wir
haben betrieben
ihr
habet betrieben
sie/Sie
haben betrieben
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde betreiben
du
werdest betreiben
er/sie/es
werde betreiben
wir
werden betreiben
ihr
werdet betreiben
sie/Sie
werden betreiben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde betrieben haben
du
werdest betrieben haben
er/sie/es
werde betrieben haben
wir
werden betrieben haben
ihr
werdet betrieben haben
sie/Sie
werden betrieben haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
betriebe
du
betriebest
er/sie/es
betriebe
wir
betrieben
ihr
betriebet
sie/Sie
betrieben
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte betrieben
du
hättest betrieben
er/sie/es
hätte betrieben
wir
hätten betrieben
ihr
hättet betrieben
sie/Sie
hätten betrieben
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde betreiben
du
würdest betreiben
er/sie/es
würde betreiben
wir
würden betreiben
ihr
würdet betreiben
sie/Sie
würden betreiben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde betrieben haben
du
würdest betrieben haben
er/sie/es
würde betrieben haben
wir
würden betrieben haben
ihr
würdet betrieben haben
sie/Sie
würden betrieben haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [betreiben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
