Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bilde
du
bildest
er/sie/es
bilde
wir
bilden
ihr
bildet
sie/Sie
bilden
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gebildet
du
habest gebildet
er/sie/es
habe gebildet
wir
haben gebildet
ihr
habet gebildet
sie/Sie
haben gebildet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bilden
du
werdest bilden
er/sie/es
werde bilden
wir
werden bilden
ihr
werdet bilden
sie/Sie
werden bilden
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gebildet haben
du
werdest gebildet haben
er/sie/es
werde gebildet haben
wir
werden gebildet haben
ihr
werdet gebildet haben
sie/Sie
werden gebildet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bildete
du
bildetest
er/sie/es
bildete
wir
bildeten
ihr
bildetet
sie/Sie
bildeten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gebildet
du
hättest gebildet
er/sie/es
hätte gebildet
wir
hätten gebildet
ihr
hättet gebildet
sie/Sie
hätten gebildet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bilden
du
würdest bilden
er/sie/es
würde bilden
wir
würden bilden
ihr
würdet bilden
sie/Sie
würden bilden
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gebildet haben
du
würdest gebildet haben
er/sie/es
würde gebildet haben
wir
würden gebildet haben
ihr
würdet gebildet haben
sie/Sie
würden gebildet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bilden]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
