Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
blende
du
blendest
er/sie/es
blende
wir
blenden
ihr
blendet
sie/Sie
blenden
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geblendet
du
habest geblendet
er/sie/es
habe geblendet
wir
haben geblendet
ihr
habet geblendet
sie/Sie
haben geblendet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde blenden
du
werdest blenden
er/sie/es
werde blenden
wir
werden blenden
ihr
werdet blenden
sie/Sie
werden blenden
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geblendet haben
du
werdest geblendet haben
er/sie/es
werde geblendet haben
wir
werden geblendet haben
ihr
werdet geblendet haben
sie/Sie
werden geblendet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
blendete
du
blendetest
er/sie/es
blendete
wir
blendeten
ihr
blendetet
sie/Sie
blendeten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geblendet
du
hättest geblendet
er/sie/es
hätte geblendet
wir
hätten geblendet
ihr
hättet geblendet
sie/Sie
hätten geblendet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde blenden
du
würdest blenden
er/sie/es
würde blenden
wir
würden blenden
ihr
würdet blenden
sie/Sie
würden blenden
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geblendet haben
du
würdest geblendet haben
er/sie/es
würde geblendet haben
wir
würden geblendet haben
ihr
würdet geblendet haben
sie/Sie
würden geblendet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [blenden]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
