Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
blühe
du
blühest
er/sie/es
blühe
wir
blühen
ihr
blühet
sie/Sie
blühen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geblüht
du
habest geblüht
er/sie/es
habe geblüht
wir
haben geblüht
ihr
habet geblüht
sie/Sie
haben geblüht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde blühen
du
werdest blühen
er/sie/es
werde blühen
wir
werden blühen
ihr
werdet blühen
sie/Sie
werden blühen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geblüht haben
du
werdest geblüht haben
er/sie/es
werde geblüht haben
wir
werden geblüht haben
ihr
werdet geblüht haben
sie/Sie
werden geblüht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
blühte
du
blühtest
er/sie/es
blühte
wir
blühten
ihr
blühtet
sie/Sie
blühten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geblüht
du
hättest geblüht
er/sie/es
hätte geblüht
wir
hätten geblüht
ihr
hättet geblüht
sie/Sie
hätten geblüht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde blühen
du
würdest blühen
er/sie/es
würde blühen
wir
würden blühen
ihr
würdet blühen
sie/Sie
würden blühen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geblüht haben
du
würdest geblüht haben
er/sie/es
würde geblüht haben
wir
würden geblüht haben
ihr
würdet geblüht haben
sie/Sie
würden geblüht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [blühen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
