Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
buche
du
buchest
er/sie/es
buche
wir
buchen
ihr
buchet
sie/Sie
buchen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gebucht
du
habest gebucht
er/sie/es
habe gebucht
wir
haben gebucht
ihr
habet gebucht
sie/Sie
haben gebucht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde buchen
du
werdest buchen
er/sie/es
werde buchen
wir
werden buchen
ihr
werdet buchen
sie/Sie
werden buchen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gebucht haben
du
werdest gebucht haben
er/sie/es
werde gebucht haben
wir
werden gebucht haben
ihr
werdet gebucht haben
sie/Sie
werden gebucht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
buchte
du
buchtest
er/sie/es
buchte
wir
buchten
ihr
buchtet
sie/Sie
buchten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gebucht
du
hättest gebucht
er/sie/es
hätte gebucht
wir
hätten gebucht
ihr
hättet gebucht
sie/Sie
hätten gebucht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde buchen
du
würdest buchen
er/sie/es
würde buchen
wir
würden buchen
ihr
würdet buchen
sie/Sie
würden buchen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gebucht haben
du
würdest gebucht haben
er/sie/es
würde gebucht haben
wir
würden gebucht haben
ihr
würdet gebucht haben
sie/Sie
würden gebucht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [buchen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
