Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
dehne
du
dehnest
er/sie/es
dehne
wir
dehnen
ihr
dehnet
sie/Sie
dehnen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gedehnt
du
habest gedehnt
er/sie/es
habe gedehnt
wir
haben gedehnt
ihr
habet gedehnt
sie/Sie
haben gedehnt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde dehnen
du
werdest dehnen
er/sie/es
werde dehnen
wir
werden dehnen
ihr
werdet dehnen
sie/Sie
werden dehnen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gedehnt haben
du
werdest gedehnt haben
er/sie/es
werde gedehnt haben
wir
werden gedehnt haben
ihr
werdet gedehnt haben
sie/Sie
werden gedehnt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
dehnte
du
dehntest
er/sie/es
dehnte
wir
dehnten
ihr
dehntet
sie/Sie
dehnten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gedehnt
du
hättest gedehnt
er/sie/es
hätte gedehnt
wir
hätten gedehnt
ihr
hättet gedehnt
sie/Sie
hätten gedehnt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde dehnen
du
würdest dehnen
er/sie/es
würde dehnen
wir
würden dehnen
ihr
würdet dehnen
sie/Sie
würden dehnen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gedehnt haben
du
würdest gedehnt haben
er/sie/es
würde gedehnt haben
wir
würden gedehnt haben
ihr
würdet gedehnt haben
sie/Sie
würden gedehnt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [dehnen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
