Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
lasse ein
du
lassest ein
er/sie/es
lasse ein
wir
lassen ein
ihr
lasset ein
sie/Sie
lassen ein
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe eingelassen
du
habest eingelassen
er/sie/es
habe eingelassen
wir
haben eingelassen
ihr
habet eingelassen
sie/Sie
haben eingelassen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde einlassen
du
werdest einlassen
er/sie/es
werde einlassen
wir
werden einlassen
ihr
werdet einlassen
sie/Sie
werden einlassen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde eingelassen haben
du
werdest eingelassen haben
er/sie/es
werde eingelassen haben
wir
werden eingelassen haben
ihr
werdet eingelassen haben
sie/Sie
werden eingelassen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
ließe ein
du
ließest ein
er/sie/es
ließe ein
wir
ließen ein
ihr
ließet ein
sie/Sie
ließen ein
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte eingelassen
du
hättest eingelassen
er/sie/es
hätte eingelassen
wir
hätten eingelassen
ihr
hättet eingelassen
sie/Sie
hätten eingelassen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde einlassen
du
würdest einlassen
er/sie/es
würde einlassen
wir
würden einlassen
ihr
würdet einlassen
sie/Sie
würden einlassen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde eingelassen haben
du
würdest eingelassen haben
er/sie/es
würde eingelassen haben
wir
würden eingelassen haben
ihr
würdet eingelassen haben
sie/Sie
würden eingelassen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [einlassen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
