Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
tauche ein
du
tauchest ein
er/sie/es
tauche ein
wir
tauchen ein
ihr
tauchet ein
sie/Sie
tauchen ein
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei eingetaucht
du
seiest eingetaucht; seist eingetaucht
er/sie/es
sei eingetaucht
wir
seien eingetaucht
ihr
seiet eingetaucht
sie/Sie
seien eingetaucht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde eintauchen
du
werdest eintauchen
er/sie/es
werde eintauchen
wir
werden eintauchen
ihr
werdet eintauchen
sie/Sie
werden eintauchen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde eingetaucht sein
du
werdest eingetaucht sein
er/sie/es
werde eingetaucht sein
wir
werden eingetaucht sein
ihr
werdet eingetaucht sein
sie/Sie
werden eingetaucht sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
tauchte ein
du
tauchtest ein
er/sie/es
tauchte ein
wir
tauchten ein
ihr
tauchtet ein
sie/Sie
tauchten ein
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre eingetaucht
du
wärest eingetaucht
er/sie/es
wäre eingetaucht
wir
wären eingetaucht
ihr
wäret eingetaucht
sie/Sie
wären eingetaucht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde eintauchen
du
würdest eintauchen
er/sie/es
würde eintauchen
wir
würden eintauchen
ihr
würdet eintauchen
sie/Sie
würden eintauchen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde eingetaucht sein
du
würdest eingetaucht sein
er/sie/es
würde eingetaucht sein
wir
würden eingetaucht sein
ihr
würdet eingetaucht sein
sie/Sie
würden eingetaucht sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [eintauchen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
