Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
entziehe
du
entziehest
er/sie/es
entziehe
wir
entziehen
ihr
entziehet
sie/Sie
entziehen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe entzogen
du
habest entzogen
er/sie/es
habe entzogen
wir
haben entzogen
ihr
habet entzogen
sie/Sie
haben entzogen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde entziehen
du
werdest entziehen
er/sie/es
werde entziehen
wir
werden entziehen
ihr
werdet entziehen
sie/Sie
werden entziehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde entzogen haben
du
werdest entzogen haben
er/sie/es
werde entzogen haben
wir
werden entzogen haben
ihr
werdet entzogen haben
sie/Sie
werden entzogen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
entzöge
du
entzögest; entzögst
er/sie/es
entzöge
wir
entzögen
ihr
entzöget; entzögt
sie/Sie
entzögen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte entzogen
du
hättest entzogen
er/sie/es
hätte entzogen
wir
hätten entzogen
ihr
hättet entzogen
sie/Sie
hätten entzogen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde entziehen
du
würdest entziehen
er/sie/es
würde entziehen
wir
würden entziehen
ihr
würdet entziehen
sie/Sie
würden entziehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde entzogen haben
du
würdest entzogen haben
er/sie/es
würde entzogen haben
wir
würden entzogen haben
ihr
würdet entzogen haben
sie/Sie
würden entzogen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [entziehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
