Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
fülle
du
füllest
er/sie/es
fülle
wir
füllen
ihr
füllet
sie/Sie
füllen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gefüllt
du
habest gefüllt
er/sie/es
habe gefüllt
wir
haben gefüllt
ihr
habet gefüllt
sie/Sie
haben gefüllt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde füllen
du
werdest füllen
er/sie/es
werde füllen
wir
werden füllen
ihr
werdet füllen
sie/Sie
werden füllen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gefüllt haben
du
werdest gefüllt haben
er/sie/es
werde gefüllt haben
wir
werden gefüllt haben
ihr
werdet gefüllt haben
sie/Sie
werden gefüllt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
füllte
du
fülltest
er/sie/es
füllte
wir
füllten
ihr
fülltet
sie/Sie
füllten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gefüllt
du
hättest gefüllt
er/sie/es
hätte gefüllt
wir
hätten gefüllt
ihr
hättet gefüllt
sie/Sie
hätten gefüllt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde füllen
du
würdest füllen
er/sie/es
würde füllen
wir
würden füllen
ihr
würdet füllen
sie/Sie
würden füllen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gefüllt haben
du
würdest gefüllt haben
er/sie/es
würde gefüllt haben
wir
würden gefüllt haben
ihr
würdet gefüllt haben
sie/Sie
würden gefüllt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [füllen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
