Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gewährleiste
du
gewährleistest
er/sie/es
gewährleiste
wir
gewährleistengewähr
ihr
gewährleistet
sie/Sie
gewährleisten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gewährleistet
du
habest gewährleistet
er/sie/es
habe gewährleistet
wir
haben gewährleistet
ihr
habet gewährleistet
sie/Sie
haben gewährleistet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde gewährleisten
du
werdest gewährleisten
er/sie/es
werde gewährleisten
wir
werden gewährleisten
ihr
werdet gewährleisten
sie/Sie
werden gewährleisten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gewährleistet haben
du
werdest gewährleistet haben
er/sie/es
werde gewährleistet haben
wir
werden gewährleistet haben
ihr
werdet gewährleistet haben
sie/Sie
werden gewährleistet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
gewährleistete
du
gewährleistetest
er/sie/es
gewährleistete
wir
gewährleisteten
ihr
gewährleistetet
sie/Sie
gewährlesiteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gewährleistet
du
hättest gewährleistet
er/sie/es
hätte gewährleistet
wir
hätten gewährleistet
ihr
hättet gewährleistet
sie/Sie
hätten gewährleistet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde gewährleisten
du
würdest gewährleisten
er/sie/es
würde gewährleisten
wir
würden gewährleisten
ihr
würdet gewährleisten
sie/Sie
würden gewährleisten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gewährleistet haben
du
würdest gewährleistet haben
er/sie/es
würde gewährleistet haben
wir
würden gewährleistet haben
ihr
würdet gewährleistet haben
sie/Sie
würden gewährleistet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [gewährleisten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
