Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gliedere
du
gliederst
er/sie/es
gliedere
wir
gliedern
ihr
gliedert
sie/Sie
gliedern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gegliedert
du
habest gegliedert
er/sie/es
habe gegliedert
wir
haben gegliedert
ihr
habet gegliedert
sie/Sie
haben gegliedert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde gliedern
du
werdest gliedern
er/sie/es
werde gliedern
wir
werden gliedern
ihr
werdet gliedern
sie/Sie
werden gliedern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gegliedert haben
du
werdest gegliedert haben
er/sie/es
werde gegliedert haben
wir
werden gegliedert haben
ihr
werdet gegliedert haben
sie/Sie
werden gegliedert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
gliederte
du
gliedertest
er/sie/es
gliederte
wir
gliederten
ihr
gliedertet
sie/Sie
gliederten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gegliedert
du
hättest gegliedert
er/sie/es
hätte gegliedert
wir
hätten gegliedert
ihr
hättet gegliedert
sie/Sie
hätten gegliedert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde gliedern
du
würdest gliedern
er/sie/es
würde gliedern
wir
würden gliedern
ihr
würdet gliedern
sie/Sie
würden gliedern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gegliedert haben
du
würdest gegliedert haben
er/sie/es
würde gegliedert haben
wir
würden gegliedert haben
ihr
würdet gegliedert haben
sie/Sie
würden gegliedert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [gliedern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
