Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
heize
du
heizest
er/sie/es
heize
wir
heizen
ihr
heizet
sie/Sie
heizen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geheizt
du
habest geheizt
er/sie/es
habe geheizt
wir
haben geheizt
ihr
habet geheizt
sie/Sie
haben geheizt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde heizen
du
werdest heizen
er/sie/es
werde heizen
wir
werden heizen
ihr
werdet heizen
sie/Sie
werden heizen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geheizt haben
du
werdest geheizt haben
er/sie/es
werde geheizt haben
wir
werden geheizt haben
ihr
werdet geheizt haben
sie/Sie
werden geheizt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
heizte
du
heiztest
er/sie/es
heizte
wir
heizten
ihr
heiztet
sie/Sie
heizten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geheizt
du
hättest geheizt
er/sie/es
hätte geheizt
wir
hätten geheizt
ihr
hättet geheizt
sie/Sie
hätten geheizt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde heizen
du
würdest heizen
er/sie/es
würde heizen
wir
würden heizen
ihr
würdet heizen
sie/Sie
würden heizen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geheizt haben
du
würdest geheizt haben
er/sie/es
würde geheizt haben
wir
würden geheizt haben
ihr
würdet geheizt haben
sie/Sie
würden geheizt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [heizen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
