Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
hemme
du
hemmest
er/sie/es
hemme
wir
hemmen
ihr
hemmet
sie/Sie
hemmen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gehemmt
du
habest gehemmt
er/sie/es
habe gehemmt
wir
haben gehemmt
ihr
habet gehemmt
sie/Sie
haben gehemmt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde hemmen
du
werdest hemmen
er/sie/es
werde hemmen
wir
werden hemmen
ihr
werdet hemmen
sie/Sie
werden hemmen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gehemmt haben
du
werdest gehemmt haben
er/sie/es
werde gehemmt haben
wir
werden gehemmt haben
ihr
werdet gehemmt haben
sie/Sie
werden gehemmt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
hemmte
du
hemmtest
er/sie/es
hemmte
wir
hemmten
ihr
hemmtet
sie/Sie
hemmten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gehemmt
du
hättest gehemmt
er/sie/es
hätte gehemmt
wir
hätten gehemmt
ihr
hättet gehemmt
sie/Sie
hätten gehemmt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde hemmen
du
würdest hemmen
er/sie/es
würde hemmen
wir
würden hemmen
ihr
würdet hemmen
sie/Sie
würden hemmen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gehemmt haben
du
würdest gehemmt haben
er/sie/es
würde gehemmt haben
wir
würden gehemmt haben
ihr
würdet gehemmt haben
sie/Sie
würden gehemmt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [hemmen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
