Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
ziehe heraus
du
ziehest heraus
er/sie/es
ziehe heraus
wir
ziehen heraus
ihr
ziehet heraus
sie/Sie
ziehen heraus
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe herausgezogen
du
habest herausgezogen
er/sie/es
habe herausgezogen
wir
haben herausgezogen
ihr
habet herausgezogen
sie/Sie
haben herausgezogen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde herausziehen
du
werdest herausziehen
er/sie/es
werde herausziehen
wir
werden herausziehen
ihr
werdet herausziehen
sie/Sie
werden herausziehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde herausgezogen haben
du
werdest herausgezogen haben
er/sie/es
werde herausgezogen haben
wir
werden herausgezogen haben
ihr
werdet herausgezogen haben
sie/Sie
werden herausgezogen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
zöge heraus
du
zögest heraus; zögst heraus
er/sie/es
zöge heraus
wir
zögen heraus
ihr
zöget heraus; zögt heraus
sie/Sie
zögen heraus
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte herausgezogen
du
hättest herausgezogen
er/sie/es
hätte herausgezogen
wir
hätten herausgezogen
ihr
hättet herausgezogen
sie/Sie
hätten herausgezogen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde herausziehen
du
würdest herausziehen
er/sie/es
würde herausziehen
wir
würden herausziehen
ihr
würdet herausziehen
sie/Sie
würden herausziehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde herausgezogen haben
du
würdest herausgezogen haben
er/sie/es
würde herausgezogen haben
wir
würden herausgezogen haben
ihr
würdet herausgezogen haben
sie/Sie
würden herausgezogen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [herausziehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
