Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
hisse
du
hissest
er/sie/es
hisse
wir
hissen
ihr
hisset
sie/Sie
hissen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gehisst
du
habest gehisst
er/sie/es
habe gehisst
wir
haben gehisst
ihr
habet gehisst
sie/Sie
haben gehisst
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde hissen
du
werdest hissen
er/sie/es
werde hissen
wir
werden hissen
ihr
werdet hissen
sie/Sie
werden hissen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gehisst haben
du
werdest gehisst haben
er/sie/es
werde gehisst haben
wir
werden gehisst haben
ihr
werdet gehisst haben
sie/Sie
werden gehisst haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
hisste
du
hisstest
er/sie/es
hisste
wir
hissten
ihr
hisstet
sie/Sie
hissten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gehisst
du
hättest gehisst
er/sie/es
hätte gehisst
wir
hätten gehisst
ihr
hättet gehisst
sie/Sie
hätten gehisst
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde hissen
du
würdest hissen
er/sie/es
würde hissen
wir
würden hissen
ihr
würdet hissen
sie/Sie
würden hissen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gehisst haben
du
würdest gehisst haben
er/sie/es
würde gehisst haben
wir
würden gehisst haben
ihr
würdet gehisst haben
sie/Sie
würden gehisst haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [hissen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
