Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
kette
du
kettest
er/sie/es
kette
wir
ketten
ihr
kettet
sie/Sie
ketten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gekettet
du
habest gekettet
er/sie/es
habe gekettet
wir
haben gekettet
ihr
habet gekettet
sie/Sie
haben gekettet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde ketten
du
werdest ketten
er/sie/es
werde ketten
wir
werden ketten
ihr
werdet ketten
sie/Sie
werden ketten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gekettet haben
du
werdest gekettet haben
er/sie/es
werde gekettet haben
wir
werden gekettet haben
ihr
werdet gekettet haben
sie/Sie
werden gekettet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
kettete
du
kettetest
er/sie/es
kettete
wir
ketteten
ihr
kettetet
sie/Sie
ketteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gekettet
du
hättest gekettet
er/sie/es
hätte gekettet
wir
hätten gekettet
ihr
hättet gekettet
sie/Sie
hätten gekettet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde ketten
du
würdest ketten
er/sie/es
würde ketten
wir
würden ketten
ihr
würdet ketten
sie/Sie
würden ketten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gekettet haben
du
würdest gekettet haben
er/sie/es
würde gekettet haben
wir
würden gekettet haben
ihr
würdet gekettet haben
sie/Sie
würden gekettet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [ketten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
