Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
kläre
du
klärest
er/sie/es
kläre
wir
klären
ihr
kläret
sie/Sie
klären
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geklärt
du
habest geklärt
er/sie/es
habe geklärt
wir
haben geklärt
ihr
habet geklärt
sie/Sie
haben geklärt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde klären
du
werdest klären
er/sie/es
werde klären
wir
werden klären
ihr
werdet klären
sie/Sie
werden klären
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geklärt haben
du
werdest geklärt haben
er/sie/es
werde geklärt haben
wir
werden geklärt haben
ihr
werdet geklärt haben
sie/Sie
werden geklärt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
klärte
du
klärtest
er/sie/es
klärte
wir
klärten
ihr
klärtet
sie/Sie
klärten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geklärt
du
hättest geklärt
er/sie/es
hätte geklärt
wir
hätten geklärt
ihr
hättet geklärt
sie/Sie
hätten geklärt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde klären
du
würdest klären
er/sie/es
würde klären
wir
würden klären
ihr
würdet klären
sie/Sie
würden klären
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geklärt haben
du
würdest geklärt haben
er/sie/es
würde geklärt haben
wir
würden geklärt haben
ihr
würdet geklärt haben
sie/Sie
würden geklärt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [klären]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
