Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
klaue
du
klauest
er/sie/es
klaue
wir
klauen
ihr
klauet
sie/Sie
klauen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geklaut
du
habest geklaut
er/sie/es
habe geklaut
wir
haben geklaut
ihr
habet geklaut
sie/Sie
haben geklaut
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde klauen
du
werdest klauen
er/sie/es
werde klauen
wir
werden klauen
ihr
werdet klauen
sie/Sie
werden klauen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geklaut haben
du
werdest geklaut haben
er/sie/es
werde geklaut haben
wir
werden geklaut haben
ihr
werdet geklaut haben
sie/Sie
werden geklaut haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
klaute
du
klautest
er/sie/es
klaute
wir
klauten
ihr
klautet
sie/Sie
klauten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geklaut
du
hättest geklaut
er/sie/es
hätte geklaut
wir
hätten geklaut
ihr
hättet geklaut
sie/Sie
hätten geklaut
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde klauen
du
würdest klauen
er/sie/es
würde klauen
wir
würden klauen
ihr
würdet klauen
sie/Sie
würden klauen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geklaut haben
du
würdest geklaut haben
er/sie/es
würde geklaut haben
wir
würden geklaut haben
ihr
würdet geklaut haben
sie/Sie
würden geklaut haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [klauen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
