Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
laste
du
lastest
er/sie/es
laste
wir
lasten
ihr
lastet
sie/Sie
lasten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gelastet
du
habest gelastet
er/sie/es
habe gelastet
wir
haben gelastet
ihr
habet gelastet
sie/Sie
haben gelastet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde lasten
du
werdest lasten
er/sie/es
werde lasten
wir
werden lasten
ihr
werdet lasten
sie/Sie
werden lasten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gelastet haben
du
werdest gelastet haben
er/sie/es
werde gelastet haben
wir
werden gelastet haben
ihr
werdet gelastet haben
sie/Sie
werden gelastet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
lastete
du
lastetest
er/sie/es
lastete
wir
lasteten
ihr
lastetet
sie/Sie
lasteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gelastet
du
hättest gelastet
er/sie/es
hätte gelastet
wir
hätten gelastet
ihr
hättet gelastet
sie/Sie
hätten gelastet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde lasten
du
würdest lasten
er/sie/es
würde lasten
wir
würden lasten
ihr
würdet lasten
sie/Sie
würden lasten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gelastet haben
du
würdest gelastet haben
er/sie/es
würde gelastet haben
wir
würden gelastet haben
ihr
würdet gelastet haben
sie/Sie
würden gelastet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [lasten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
