Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
lenke
du
lenkest
er/sie/es
lenke
wir
lenken
ihr
lenket
sie/Sie
lenken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gelenkt
du
habest gelenkt
er/sie/es
habe gelenkt
wir
haben gelenkt
ihr
habet gelenkt
sie/Sie
haben gelenkt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde lenken
du
werdest lenken
er/sie/es
werde lenken
wir
werden lenken
ihr
werdet lenken
sie/Sie
werden lenken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gelenkt haben
du
werdest gelenkt haben
er/sie/es
werde gelenkt haben
wir
werden gelenkt haben
ihr
werdet gelenkt haben
sie/Sie
werden gelenkt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
lenkte
du
lenktest
er/sie/es
lenkte
wir
lenkten
ihr
lenktet
sie/Sie
lenkten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gelenkt
du
hättest gelenkt
er/sie/es
hätte gelenkt
wir
hätten gelenkt
ihr
hättet gelenkt
sie/Sie
hätten gelenkt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde lenken
du
würdest lenken
er/sie/es
würde lenken
wir
würden lenken
ihr
würdet lenken
sie/Sie
würden lenken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gelenkt haben
du
würdest gelenkt haben
er/sie/es
würde gelenkt haben
wir
würden gelenkt haben
ihr
würdet gelenkt haben
sie/Sie
würden gelenkt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [lenken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
