Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
leugne
du
leugnest
er/sie/es
leugne
wir
leugnen
ihr
leugnet
sie/Sie
leugnen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geleugnet
du
habest geleugnet
er/sie/es
habe geleugnet
wir
haben geleugnet
ihr
habet geleugnet
sie/Sie
haben geleugnet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde leugnen
du
werdest leugnen
er/sie/es
werde leugnen
wir
werden leugnen
ihr
werdet leugnen
sie/Sie
werden leugnen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geleugnet haben
du
werdest geleugnet haben
er/sie/es
werde geleugnet haben
wir
werden geleugnet haben
ihr
werdet geleugnet haben
sie/Sie
werden geleugnet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
leugnete
du
leugnetest
er/sie/es
leugnete
wir
leugneten
ihr
leugnetet
sie/Sie
leugneten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geleugnet
du
hättest geleugnet
er/sie/es
hätte geleugnet
wir
hätten geleugnet
ihr
hättet geleugnet
sie/Sie
hätten geleugnet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde leugnen
du
würdest leugnen
er/sie/es
würde leugnen
wir
würden leugnen
ihr
würdet leugnen
sie/Sie
würden leugnen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geleugnet haben
du
würdest geleugnet haben
er/sie/es
würde geleugnet haben
wir
würden geleugnet haben
ihr
würdet geleugnet haben
sie/Sie
würden geleugnet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [leugnen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
