Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
liefere
du
lieferst
er/sie/es
liefere
wir
liefern
ihr
liefert
sie/Sie
liefern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geliefert
du
habest geliefert
er/sie/es
habe geliefert
wir
haben geliefert
ihr
habet geliefert
sie/Sie
haben geliefert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde liefern
du
werdest liefern
er/sie/es
werde liefern
wir
werden liefern
ihr
werdet liefern
sie/Sie
werden liefern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geliefert haben
du
werdest geliefert haben
er/sie/es
werde geliefert haben
wir
werden geliefert haben
ihr
werdet geliefert haben
sie/Sie
werden geliefert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
lieferte
du
liefertest
er/sie/es
lieferte
wir
lieferten
ihr
liefertet
sie/Sie
lieferten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geliefert
du
hättest geliefert
er/sie/es
hätte geliefert
wir
hätten geliefert
ihr
hättet geliefert
sie/Sie
hätten geliefert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde liefern
du
würdest liefern
er/sie/es
würde liefern
wir
würden liefern
ihr
würdet liefern
sie/Sie
würden liefern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geliefert haben
du
würdest geliefert haben
er/sie/es
würde geliefert haben
wir
würden geliefert haben
ihr
würdet geliefert haben
sie/Sie
würden geliefert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [liefern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
