Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
lindere
du
linderst
er/sie/es
lindere
wir
lindern
ihr
lindert
sie/Sie
lindern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gelindert
du
habest gelindert
er/sie/es
habe gelindert
wir
haben gelindert
ihr
habet gelindert
sie/Sie
haben gelindert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde lindern
du
werdest lindern
er/sie/es
werde lindern
wir
werden lindern
ihr
werdet lindern
sie/Sie
werden lindern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gelindert haben
du
werdest gelindert haben
er/sie/es
werde gelindert haben
wir
werden gelindert haben
ihr
werdet gelindert haben
sie/Sie
werden gelindert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
linderte
du
lindertest
er/sie/es
linderte
wir
linderten
ihr
lindertet
sie/Sie
linderten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gelindert
du
hättest gelindert
er/sie/es
hätte gelindert
wir
hätten gelindert
ihr
hättet gelindert
sie/Sie
hätten gelindert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde lindern
du
würdest lindern
er/sie/es
würde lindern
wir
würden lindern
ihr
würdet lindern
sie/Sie
würden lindern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gelindert haben
du
würdest gelindert haben
er/sie/es
würde gelindert haben
wir
würden gelindert haben
ihr
würdet gelindert haben
sie/Sie
würden gelindert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [lindern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
