Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
lodere
du
loderst
er/sie/es
lodere
wir
lodern
ihr
lodert
sie/Sie
lodern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gelodert
du
habest gelodert
er/sie/es
habe gelodert
wir
haben gelodert
ihr
habet gelodert
sie/Sie
haben gelodert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde lodern
du
werdest lodern
er/sie/es
werde lodern
wir
werden lodern
ihr
werdet lodern
sie/Sie
werden lodern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gelodert haben
du
werdest gelodert haben
er/sie/es
werde gelodert haben
wir
werden gelodert haben
ihr
werdet gelodert haben
sie/Sie
werden gelodert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
loderte
du
lodertest
er/sie/es
loderte
wir
loderten
ihr
lodertet
sie/Sie
loderten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gelodert
du
hättest gelodert
er/sie/es
hätte gelodert
wir
hätten gelodert
ihr
hättet gelodert
sie/Sie
hätten gelodert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde lodern
du
würdest lodern
er/sie/es
würde lodern
wir
würden lodern
ihr
würdet lodern
sie/Sie
würden lodern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gelodert haben
du
würdest gelodert haben
er/sie/es
würde gelodert haben
wir
würden gelodert haben
ihr
würdet gelodert haben
sie/Sie
würden gelodert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [lodern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
