Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
melde
du
meldest
er/sie/es
melde
wir
melden
ihr
meldet
sie/Sie
melden
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gemeldet
du
habest gemeldet
er/sie/es
habe gemeldet
wir
haben gemeldet
ihr
habet gemeldet
sie/Sie
haben gemeldet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde melden
du
werdest melden
er/sie/es
werde melden
wir
werden melden
ihr
werdet melden
sie/Sie
werden melden
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gemeldet haben
du
werdest gemeldet haben
er/sie/es
werde gemeldet haben
wir
werden gemeldet haben
ihr
werdet gemeldet haben
sie/Sie
werden gemeldet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
meldete
du
meldetest
er/sie/es
meldete
wir
meldeten
ihr
meldetet
sie/Sie
meldeten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gemeldet
du
hättest gemeldet
er/sie/es
hätte gemeldet
wir
hätten gemeldet
ihr
hättet gemeldet
sie/Sie
hätten gemeldet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde melden
du
würdest melden
er/sie/es
würde melden
wir
würden melden
ihr
würdet melden
sie/Sie
würden melden
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gemeldet haben
du
würdest gemeldet haben
er/sie/es
würde gemeldet haben
wir
würden gemeldet haben
ihr
würdet gemeldet haben
sie/Sie
würden gemeldet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [melden]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
