Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
montiere
du
montierest
er/sie/es
montiere
wir
montieren
ihr
montieret
sie/Sie
montieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe montiert
du
habest montiert
er/sie/es
habe montiert
wir
haben montiert
ihr
habet montiert
sie/Sie
haben montiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde montieren
du
werdest montieren
er/sie/es
werde montieren
wir
werden montieren
ihr
werdet montieren
sie/Sie
werden montieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde montiert haben
du
werdest montiert haben
er/sie/es
werde montiert haben
wir
werden montiert haben
ihr
werdet montiert haben
sie/Sie
werden montiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
montierte
du
montiertest
er/sie/es
montierte
wir
montierten
ihr
montiertet
sie/Sie
montierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte montiert
du
hättest montiert
er/sie/es
hätte montiert
wir
hätten montiert
ihr
hättet montiert
sie/Sie
hätten montiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde montieren
du
würdest montieren
er/sie/es
würde montieren
wir
würden montieren
ihr
würdet montieren
sie/Sie
würden montieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde montiert haben
du
würdest montiert haben
er/sie/es
würde montiert haben
wir
würden montiert haben
ihr
würdet montiert haben
sie/Sie
würden montiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [montieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
