Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
mustere
du
musterst
er/sie/es
mustere
wir
mustern
ihr
mustert
sie/Sie
mustern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gemustert
du
habest gemustert
er/sie/es
habe gemustert
wir
haben gemustert
ihr
habet gemustert
sie/Sie
haben gemustert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde mustern
du
werdest mustern
er/sie/es
werde mustern
wir
werden mustern
ihr
werdet mustern
sie/Sie
werden mustern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gemustert haben
du
werdest gemustert haben
er/sie/es
werde gemustert haben
wir
werden gemustert haben
ihr
werdet gemustert haben
sie/Sie
werden gemustert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
musterte
du
mustertest
er/sie/es
musterte
wir
musterten
ihr
mustertet
sie/Sie
musterten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gemustert
du
hättest gemustert
er/sie/es
hätte gemustert
wir
hätten gemustert
ihr
hättet gemustert
sie/Sie
hätten gemustert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde mustern
du
würdest mustern
er/sie/es
würde mustern
wir
würden mustern
ihr
würdet mustern
sie/Sie
würden mustern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gemustert haben
du
würdest gemustert haben
er/sie/es
würde gemustert haben
wir
würden gemustert haben
ihr
würdet gemustert haben
sie/Sie
würden gemustert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [mustern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
