Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
nerve
du
nervest
er/sie/es
nerve
wir
nerven
ihr
nervet
sie/Sie
nerven
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe genervt
du
habest genervt
er/sie/es
habe genervt
wir
haben genervt
ihr
habet genervt
sie/Sie
haben genervt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde nerven
du
werdest nerven
er/sie/es
werde nerven
wir
werden nerven
ihr
werdet nerven
sie/Sie
werden nerven
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde genervt haben
du
werdest genervt haben
er/sie/es
werde genervt haben
wir
werden genervt haben
ihr
werdet genervt haben
sie/Sie
werden genervt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
nervte
du
nervtest
er/sie/es
nervte
wir
nervten
ihr
nervtet
sie/Sie
nervten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte genervt
du
hättest genervt
er/sie/es
hätte genervt
wir
hätten genervt
ihr
hättet genervt
sie/Sie
hätten genervt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde nerven
du
würdest nerven
er/sie/es
würde nerven
wir
würden nerven
ihr
würdet nerven
sie/Sie
würden nerven
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde genervt haben
du
würdest genervt haben
er/sie/es
würde genervt haben
wir
würden genervt haben
ihr
würdet genervt haben
sie/Sie
würden genervt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [nerven]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
